Lenivý Móricko kričí v noci na otca: „Tató, možeš mi priniesť pohár vody?“
„Buď ticho a daj mi pokoj, veď je skoro polnoc. Spi!“ O päť minút počuť z mórickovej izby znova.
„Tató, dones mi pohár vody.“ Otec už nahnevane kričí: „Máš zdravé ruky a nohy, tak si po to choď a mne daj pokoj, lebo keď prídem, tak ti naložím na zadok.“ Ani sa nestihol otočiť na druhý bok a už počuť.
„Tató, keď mi prídeš naložiť na zadok, prines mi pohár vody.“